Iste to mnohé žienky poznajú: Látky poukladané v niektorej polici v skrini alebo v komode, stroj na stole, ktorý slúži aj ako pracovný, aj písací a možno aj jedálenský. Je vzácne ušetriť si nerušený čas, ktorý je možné venovať šitiu, ideálne bez ochotných malých "pomocníkov", v hlave nápady, čo vytvoriť.
Takto som začínala aj ja. Najprv na elektrickom stroji Lucznik, ktorý fungoval na jednotku, ale keď už mal svoje roky, ustúpil stroju Brother. Aj s tým som bola spokojná, bol mojím prvým sprievodcom v krajine patchworku.
Manžel moje hobby podporoval a ako to u nás často býva, veril mi viac než ja sama sebe. Konkrétne tak, že mi k Vianociam kúpil patchworkové potreby: pravítko, rezaciu podložku, otočný rezač a zopár látok.
Priznám sa, že po prvom pokuse ušiť patchworkový vankúšik som bola takmer rozhodnutá patchworkové pomôcky predať niekde cez bazár. Myslela som si, že je zbytočné mať také (pre mňa) drahé náradie, keď s ním nedokážem pracovať.
Ale predsa. Skúšala som ďalej. Jedným z pokusov sú aj tieto biele teplé šaty ušité pre dcérku na novembrovú slávnosť 1. sv. prijímania - bolo už chladno, tak som ich šila z flisu.
Ako moja snaha pokračovala a pokračuje, bude vidno postupne v ďalších príspevkoch. Príjemné čítanie:-).
Mám manžela, ktorý ma podporuje, verí mi viac ako ja sama sebe a s ktorým nie je problém mať a vychovávať päť detí - originálov, ktoré nám obohatili život. Za svoju rodinu a domov Bohu denne ďakujem a som rada, keď to vidno aj v mojej tvorbe. Vitajte v mojom malom svete.